Yachting.cz - internetový magazín
 

 
PLAVBY

Plavba za bílým medvědem

      Tomuto pobreziu sa tiez hovori Great Bear Rain Forest.
Cielom nasej vypravy je ostrov Princess Royal, kde budeme hladat bieleho medveda. Plavba cez Queen Charlotte Sound je pokojna aj napriek zlemu pocasiu. Nazvy niektorych miest, ktore citam z mapy, ako napriklad Cape Caution, Grief Bay a Safety Cove upozornuju na to, ze tieto miesta mozu byt v zlom pocasi nevyspytatelne.
Predpoved pocasia:
Burky a vietor s rychlostou 50 az 60 namornych mil za hodinu, smerujuci od juhozapadu! Vyska vln: 3 az 6 metrov! Vsetko je pripravene a po doplneni nadrze o osem tisic litrov nafty (celkova kapacita je 12 000 litrov), odchadzame co najrychlejsie, este pred burkou na trojtyzdnový prieskum centralneho pobrezia Britskej Kolumbie.
      Na obrazovke radaru vidiet Egg Island (6 km severne od Cape Caution). Majak na tomto ostrove bol niekolkokrat zniceny obrovskymi vlnami. Vlny prichadzaju od juhozapadu, a tak mame moznost "surfovat" na hrebenoch vln.Rolano - nasa lod je dvadsattri metrov dlha a bude nasim domovom pocas nasledujucich dvadsat dni. Posadka sa sklada z troch ludi: Ralph - kapitan, Kari - kucharka a ja, Viliam.
      Mojou ulohou je starat sa o mechanicku cast lode a navigaciu. Ralph a ja budeme zaroven sprievodcami po pobrezi. Dalsi na palube su: Mary Ann, jej manzel Bernard, Denis, Ciryl a Didie, vsetci zo Svajciarska. John a Donna su z USA.

  

Sobota 01. September, Bella Bella - Shearwater
V noci kotvime v Shearwater, asi dva kilometre od indianskej dediny Bella Bella. Je to mala indianska komunita v Inside Passage medzi Port Hardy a Prince Rupert. Tu stretavame nasho davneho znameho Williama, ktoreho volam Biely Indian. Dozvedam sa, ze mu zomrela jeho nevlastna matka - Indianka, ktora ho adoptovala, ked bol mladsi. William tu zije asi tridsat rokov a vie viac o historii tunajsich Indianov, ako oni sami.

Pondelok 3. september, Steep Creak (prvy den na brehu)
Po niekolkych hodinach plavby z Klemtu, uputala pozornost celej posadky velryba. Podla velkosti sme usudili, ze to bola samica. Dospele samice vazia az 35 ton a su 12 az 18 metrov dlhe.
Klemtu je mala indianska osada na ostrove Swindle v kanali Finlayson. Tu sa k nasej vyprave pridal Mitch, Indian z kmena Kitasoo Xai Xai. Mitch bude nasim spolocnikom a sprievodcom pocas dalsich troch dni. Zaroven sme sa zastavili u indianskeho nacelnika, od ktoreho sme dostali oficialne povolenie na vstup na idianske teritorium (Denis navrhol, aby sme vyfajcili fajku mieru, ale nacelnik bol nefajciar.)
Tento akt je prejavom ucty k miestnym Indianom, ktori tu, na ostrovoch, zili a lovili davno predtym, ako sa tu objavili Europania.
Po zakotveni lode v malom zalive a po vydatnych ranajkach sa celaskupina preplavila v malom gumenom clne naskalnaty breh, nedaleko divokej rieky. Uz po niekolkych metroch sme zistili, ze nasa cesta nebude lahka. Sme v dazdovom pralese... Predierame sa cez nepriehladnu dzunglu stromov a krikov, ktore tu vyrastaju z machom zarastenej a dazdom presiaknutej zeme. Casto musime podliezat alebo preliezat cez stromy, ktore nam este viac stazuju cestu. Vsade v okoli su stopy po medvedoch a na jednom mieste dokonca nachadzame velkeho lososa, ktoreho si sem priniesol medved. Vieme, ze je to len otazka casu, kedy sa pred nami nejaky medved objavi. Vsetci na tuto chvilu netrpezlivo cakame...
Asi po dvoch hodinach preliezania, podliezania, padania a brodenia sa, celi premoceni prichadzame na breh nadherneho jazera, pri ktorom si hodinu oddychneme. Potom sa vydavame na spiatocnu cestu. Pri prechode skalneho utesu, asi 100 metrov pod "nasim" chodnikom, ktory je vyslapany medvedmi, sme na skalach zbadali nie jedneho, ale piatich medvedov! Dvaja su mensi, asi mladata z predosleho roku, a traja su velke dospele baribaly. Opatrne sme sa priblizili na vzdialenost asi desat metrov od mladat, ktore zapasili s velkou rybou . Dalsi medved, pravdepodobne matka mladat, je na nedalekej skale, kde su zbytky ryb. Dalsie dva medvede sa presunuli blizsie k ustiu rieky, kde je zakotvena nasa lod. Sedime tu asi hodinu a pozorujeme, ako sa velky medved bez vahania hadze do dravej rieky a s obrovskou sikovnostou chyta ryby. Mladata to tiez skusaju, ale bez uspechu, a tak im nakoniec matka dava dalsiu ulovenu rybu, o ktoru zacali zapasit.
Z tohto namahaveho dna si domov odnasame silne zazitky. Po veceri (pochutnali sme si na pecenom lososovi, ktoreho chytil Mitch) sa dlho do noci rozpravame o nasom prvom a uspesnom dni.

Streda 05. September Nias Creek.
Vcerajsi den a dnesne rano sme stravili v Zalive hojnosti (Bay of Plenty). Doobeda sa v prudkom dazdi a hmle presuvame na dalsie miesto: Nias Creek. Denis, Bernard a Cyril sa prisli pozriet na kapitansky mostik a maju zaujem o navigaciu. Spolocne "plotujeme" nas dalsi kurz na mape.
Za pomoci radaru, mapy a GPS (Global Positioning System) urcujeme nasu presnu polohu a dalsi smer cesty. Stale prsi. S Cyrilom odchadzame v kajakoch na prieskum pobrezia. Zvysok skupiny zostava v suchu (nie vsak "na sucho") na palube lode.

Piatok 7. september Green Inlet.
Velmi zaujimave miesto. Na konci hlbokeho zalivu, ktory je obklopeny skalnatymi utesmi, je jazero, ktore je spojene s oceanom. Hladina jazera je asi o tri metre vyssie ako hladina oceanu pri najnizsom odlive. V tomto rocnom obdobi je tu rozdiel vo vyske hladiny oceanu medzi prilivom a odlivom styri az pat metrov.
V sesthodinovych intervaloch sa cez uzky priesmyk v skalach vali obrovske mnozstvo vody do jazera a zase spat do oceanu. Jazero je asi sest kilometrov dlhe a dva kilometre siroke. Pobrezie je lemovane obroskymi skalami a nepreniknutelnou hustinou dazdoveho pralesa.
Didie, Cyril a ja tahame kajaky po skalach a asi po hodine sa vycerpani dostavame k rieke, ktora sa vali cez skalnaty kanon do oceanu. Cesta naspat nam trva asi tri minuty! Prechadzame cez huciace pereje ladovej vody, ktora nas unasa do oceanu...
Kajaky to na moje velke prekvapenie vydrzali. Ako sa nam to podarilo - nikto nevie. Kazdy z nas mal ine pocity, ale zhodli sme sa na tom, ze v buducnosti si pockame na vysoky priliv.

Nedela 09. September Khutze Inlet
Kde su biely medvedi?
Biely medved, (Ursa Americanus Kermodie) ktoreho indiansky kmen Kitasso nazyva Spirit Bear (Ursa Americanus Kermodie) alebo Ghost Bear, zije iba v dazdovom pralese v Britskej Kolumbii. Medved Kermodie nie je ani ladovy medved, ani albin. Je to druh medveda baribala, ktory je vdaka genetickej abnormalnosti oboch rodicov biely.
Viem, znie to neuveritelne, ale este neuveritelnejsie je, ze jeho rodicia - medvede su cierne a mozu mat v jednom vrhu bieleho potomka spolu s ciernym. Mladata vazia po narodeni asi 500 g a po dovrseni veku dospelosti sa ich vaha zvysi na 160 az 200 kg.
Stara indianska povera, ktora sa do dnesnych dni traduje pri "taborovych ohnoch" (ked nie je dobry program v TV, zakuria si v krbe a rozpravaju si povery) kmena Tsimshiam hovori:
"Velmi davno, ked bola tato zem pokryta snehom a ladom, priletel z neba stvoritel sveta (pre Indianov je to Havran) a premenil lad a sneh na lesy a luky tak, ako je to dnes. Aby si ludia pamatali na casy, kedy bolo vsetko biele, zaletel Havran k medvedom a premenil kazdeho desiateho na farbu snehu. Havran tiez rozhodol, ze biely medved bude zit na ostrove, kde musi byt neruseny pokoj a mier.
Tento ostrov sa vola Princess Royal a podla dalsej legendy kmena Kitasso, sa na tomto ostrove v davnych dobach, kedy este Indiani bojovali proti sebe, konali mierove stretnutia. Indiani uzatvarali na tomto ostrove mier a verili ze sa nikdy neporusi. Do dnesneho dna je tu zachovany "amfiteater", kde sa tieto mierove stretnutia konali. Mitch nas pozval na prehliadku tohto, pre Indianov posvatneho miesta, ale kvoli zlemu pocasiu sme sa tam, bohuzial, nedostali. Urcite sa tam pojdeme pozriet na dalsej vyprave, ktora bude v aguste 2002.

Ak mate zaujem zucastnit sa na nektorej z nasich expedicii v August/September , prosim piste na : emex@shaw.ca

Viliam Janco
Britská Columbie

počasí
software

 

 

 
© 2001  Internetový magazín Yachting.cz
magazin@yachting.cz
Yachting.cz - 1. internetový server o jachtingu